O najstarších stopách osídlenia
čaklovského chotára hovorí nálezisko z doby rímskej. Boli tu nájdené
fragmenty jemnej keramiky, tiež keramiky hrubej výroby. (1. - 4. storočie )
Obdobie
|
Osídlenie
|
|
Začiatok druhej polovice
15. storočia
|
22 sedliackych usadlostí
|
r. 1493
|
Hospodári sa na 10
usadlostiach, 12 usadlostí zostáva opustených
|
r. 1550
|
31 usadlostí, na ktorých sa
hospodárilo
|
r. 1600
|
V obci je 26 obývaných
domov, dom šoltýsa, kostol, fara a škola
|
r. 1715
|
16 sedliackych domácností,
|
r. 1720
|
12 sedliackych domácností
|
r. 1774
|
V obci žije 44 sedliakov, 10
želiarov, 3 podželiari, stojí tu 67 domov
|
r. 1785 - 1787 (súpis
obyvateľstva)
|
V obci žije 90 rodín
v 67 domoch s počtom 529 obyvateľov, z toho 271 mužov
a 258 žien.
|
r. 1829 - 1830
|
V obci žije 72 rodín
v 62 domoch s počtom 453 obyvateľov, z toho 259 žien
a 194 mužov.
|
r. 1882
|
Stojí tu 117 domov,
v nich žije 730 obyvateľov z nich 651 Slovákov, 8 Maďarov, 49
Nemcov
|
r. 1939
|
953 obyvateľov z toho
753 Slovákov, 1 Čech, 8 Židov, 187 Cigánov
|
r. 1980
|
1630 obyvateľov z toho
523 Rómov
|
r. 1984
|
1705 obyvateľov z toho
583 Rómov, stojí tu 297 domov, je evidovaných 132 osobných áut
|
r. 1991
|
1852 obyvateľov z toho
650 Rómov
|
r. 2000
|
2166 obyvateľov z toho
896 Rómov, obývaných je 425 rodinných domov a 8 viacbytových domov
|
r. 2002
|
2217 obyvateľov z toho
954 Rómov |
V stredoveku bol čaklovský majetok súčasťou panstva
Lipovec, ktoré od roku 1229 patrilo šľachticom Abovcom. Pri deľbe panstva
v roku 1282 pripadol synom Alexandra. Z tohto obdobia pochádza aj
správa, v ktorej sa prvý krát spomínajú čaklovské polia resp. chotár ako
Chaklomezeu. Podľa zemepisnej polohy, názvu obce a najstarších správ
vyplýva, že Čaklov patrí medzi najstaršie obce v okolí Tople. Vo
vlastníctve Abovcov Čaklov zostáva do polovice 14. storočia, kedy pripadol
šľachticom z Rozhanoviec - Rozgoniovcom. Títo ho začlenili do panstva
Čičva, po roku 1524 patril Bátoriovcom. Neskôr sa mejetkové podiely objavujú
v súvislosti s menami ako Ján Tatai, Štefan Ňári, Ján Bornemisa,
Štefan Bátori, Byzon - Czegledi, Nádašiovci, Esterháziovci, Drugetovci,
Barkóciovci. Už v roku 1658 tu majú majetkovú účasť aj Barkóciovci.
Prvé správy
o hospodárskej činnosti v obci pochádzajú až zo začiatku druhej
polovice 15. storočia. V tom čase v tejto oblasti hospodárilo 22
sedliackych usadlostí. Koniec 15. storočia bol poznačený vojnami, značná časť
obyvateľstva sa vysťahovala. Pravdepodobne až začiatkom 16. storočia sa
v obci usadili nové rodiny. Úbytok rodín sa začal prejavovať opäť
v priebehu 17 storočia a to následkom nárastu chudoby sedliakov
z dôvodu neprimeraného nárastu daní. V období 1660 - 1663 obec
postihla morová epidémia. V rokoch 1678 - 1711 sa aj tunajší obyvatelia
pridali k protihabsburským povstaniam. Cieľom povstaní bolo oslobodiť
poddaných a obnoviť náboženské slobody pre protestantov.
V apríli a decembri 1779 celú
oblasť postihlo zemetrasenie, ktoré spôsobilo značné materiálne škody.
Na prelome 17. a 18. storočia sa Čaklov
radí medzi stredne veľké dediny. Niekedy v tom čase sa v obci objavujú
aj príslušníci inej etnickej skupiny - židi a cigáni. Cigánske rodiny sa
zaoberali prevažne remeslom.
V januári 1806 prechádzala cez Čaklov
12-tisícova armáda ruských kozákov, ktorí sa vracali domov po porážke pri
Slavkove, kde bojovali s vojskom cisára Napoleóna.
V dôsledku neúrody vypuká v roku 1830 v krajine
hladomor, k nemu sa v lete
1831 pridáva aj epidémia cholery. V tom čase zomiera v Čaklove
okolo 200 prevažne chudobných ľudí.
Povstanie sedliakov vypuklo aj v okolí
Čaklova. Občania Zámutova, Rudľova,
Merníka a ďalších obcí zaútočili na kaštiele, fary a zemepánske
majetky s cieľom zabiť pánov a likvidovať nespravodlivosť.
V tejto oblasti tak prišlo o život 12 pánov. Povstanie bolo
potlačené privolaným vojskom , povstalci pochytaní a odsúdení
štatariálnym súdom. Celkovo bolo 41 povstalcov odsúdených na trest smrti
obesením, ďalší na verejné palicovanie a zhabanie majetku. Podľa
dostupných údajov sa občania Čaklova nezúčastnili priamo sedliackeho
povstania ani rabovačiek a nikto z nich nebol popravený.
Po cholere
a sedliackom povstaní sa život v celej oblasti vrátiť do normálnych
koľají nepodarilo. Čaklov i okolie postihlo niekoľko živelných pohrôm -
v roku 1839 víchrica a ľadovec, od roku 1841 sa štyri roky po sebe
vyliala rieka Topľa, 1847 bol hladomor a epidémia osýpok.
Dňa 15. marca
1848 došlo v Pešti k ustanoveniu prvej samostatnej uhorskej vlády
a krajinský snem v Bratislave prijal tzv. marcové zákony, ktoré
zrušili poddanstvo a nastolili základné občianske slobody. Onedlho
rozpory medzi liberálnou domácou vládou a viedenským panovníckym dvorom
prerástli do otvoreného konfliktu a viedli k dlhodobo trvajúcej
občianskej vojne. Na strane Viedne za prísľub väčších národných práv bojovali
aj slovenské dobrovoľnícke zbory a tiež príslušníci nemaďarských
národov. V apríli 1949 sa v Soli a Čaklove niekoľkokrát
zastavili slovenskí dobrovoľníci bojujúci na strane cisárskych vojsk.
Bojovali hlavne proti maďarským národným gardám. Do týchto gárd vstúpilo
z Čaklova 44 dobrovoľníkov - sedliakov.
V lete 1949 prichádza na východné
Slovensko viac ako 300-tisícová armáda, ktorá sa zdržiavala v obciach
v druhej polovici júla. pobyt uhorského, rakúskeho, slovenského
dobrovoľníckeho a tiež ruského vojska priniesol miestnym obyvateľom
nemalé škody.
V roku
1867 došlo k prvému zmapovaniu obce a chotára a zavedená
evidencia pôdy. Vypukla tiež nová vlna cholery, ale na základe
predchádzajúcich skúseností už studne a všetko, s čím prišli do
styku postihnutý, bolo silne chlórované, čím bol počet obetí obmedzený.
1868 bola vykonaná komasácia pôdy,
nasledovala úprava vlastníckych vzťahov a vzájomné výmeny medzi
vlastníkmi za účelom scelenia pozemkov. Bolo vyčlenených 322 hektárov
poľnohospodárskej pôdy a 60 hektárov pasienkov.
V obci bola v roku 1871 postavená
sýpka, ktorá stojí aj v súčasnosti.
V oblasti vzdelávania sa zlepšili
tunajšie podmienky keď bola v obci v roku 1899 postavená murovaná
evanjelická škola s jednou triedou a malým bytom pre učiteľa.
Koncom 19. storočia v dôsledku
nedostatku zdrojov obživy sa viacerí Čaklovčania vysťahovali do cudziny,
najmä do Ameriky. V rokoch 1891 - 1902 sa podľa záznamov v cudzine
zdržiavalo 152 obyvateľov obce.
Udalosti 20. storočia zachytávajú obecné
kroniky. Z nich vyberáme aspoň niektoré významné udalosti v obci:
-
1904 bola v obci postavená murovaná rímskokatolícka škola
s dvomi triedami a bytom pre učiteľa,
-
1905 sa v obci objavil prvý automobil,
-
1907 veľmi suchý rok,
-
1910 vypukol v obci veľký požiar, zhorelo takmer pol
dediny, požiarom bolo v obci zničených 34 objektov,
-
1914 - prvá svetová vojna, občania Čaklova bojovali na ruskom,
rumunskom a talianskom fronte, z obce bojovalo 36 občanov
z nich 7 padlo,
-
1915 - v obci vypukol veľký požiar, zhorela polovica domov
v miestnej časti Paričov, deň pred požiarom obec postihlo slabé
zemetrasenie, ktoré však nespôsobilo vážnejšie škody,
-
medzi dvoma svetovými vojnami odchádza podľa záznamov
z Čaklova za prácou do cudziny 52 občanov,
-
1935 - začiatok elektrifikácie obce,
-
1940 - celoštátne sčítanie ľudu, v tom čase žilo
v Čaklove 953 obyvateľov, z nich jeden Čech, 8 Židov, 187 Cigánov.
-
1940 - 1941 boli tzv. mokré roky, z dôvodu veľkého množstva
zrážok zostala väčšina polí neobrobených, zima bola bohatá na sneh, záveje
údajne siahali až do výšky troch metrov, snehová pokrývka sa udržala až do
mája,
-
1943 sa v obci formuje ilegálna protifašistická odbojová
bunka,
-
1944 týfová epidémia,
-
1945 v obci je zvolený prvý miestny národný výbor (MNV),
-
1949 - svoju činnosť začala Roľnícka škola,
-
1950 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD)
-
1960 začala regulácia potoka tečúceho cez obec, začína sa
individuálna výstavba rodinných domov, bola vymenená a rozšírená
elektrická sieť v obci,
-
1967 - 1972 výstavba domu kultúry,
-
26. augusta 1977 bol položený základný kameň novej základnej
školy
-
1980 - výstavba učebňového pavilónu Strednej
poľnohospodársko-technickej školy
-
1982 - dokončená a daná do užívania budova základnej
a materskej školy s družinou, telocvičňou, kuchyňou, jedálňou
a šatňami
-
1986 - otvorenie ambulancií praktického lekára a zubného
lekára